Hands-on preview - NFS: Undercover

Tento rok som sa prvý krát zúčastnil Community Eventu, teda stretnutia, ktoré organizuje EA pre malú skupinu pozvaných lídrov svetových fanstránok. Letel som až do kanadského Vancouveru, aby som si naživo vyskúšal výsledok úsilia developerov zo štúdia Black Box, ktorí takmer dva roky pracovali na v poradí už dvanástom pokračovaní série NFS. Nové Need for Speed: Undercover som mal spolu s približne tuctom ďalších redaktorov z celého sveta možnosť hrať asi 5 hodín na PS3 a pre porovnanie aj polhodinku na Xbox 360, pričom sa jednalo o takmer finálnu verziu, ktorá pôjde onedlho do lisovne a následne do obchodov len s minimálnymi zmenami.




Už po letmom zoznámení s NFS: Undercover mi bolo jasné, že s NFS: ProStreet má hra len pramálo spoločné a jednoznačne ide o nasledovníka úspešného NFS: Most Wanted z roku 2005. Samotný herný svet dokonale pripomína ten z Most Wanted, aj keď možno nie je až tak sýto oranžový, stále je poznať, že sa dej odohráva počas východu slnka a táto denná doba zostáva po celú hru nemenná. Mesto Tri-City, do ktorého je hra zasadená, je obrovská aglomerácia s modernou a industriálnou štvrťou, hornatou oblasťou a veľkým prístavom. Jedná sa o zatiaľ najväčší herný svet v sérii.




Grafika vychádza z enginu ProStreetu, avšak ten bol od minulého roku vylepšený: textúry majú vyššie rozlíšenie a na modeloch vozidiel je badateľné, že majú o zopár viac polygónov. Bohužiaľ, verzia ktorú som hral na PS3 mala trochu problémy s rozlíšením, ktoré bolo pomerne nízke a framerate začal značne klesať, keď sa na obrazovke objavilo viacero áut protivníkov. Na Xbox 360 som tieto problémy nepostrehol, na druhej strane sa mi zdalo, že loading trvá na tejto verzii dlhšie ako na PS3. Odhliadnuc od týchto problémov si myslím, že po grafickej stránke je hra spracovaná na veľmi slušnej úrovni a rozhodne sa je v NFS: Undercover na čo pozerať.




Kto hral NFS: ProStreet, určite postrehol určitý odklon od predchádzajúcich častí série v tom, že hra bola skôr simuláciou ako arkádou. V tomto smere sa NFS: Undercover vracia späť do starých koľají, a teda môžete od neho čakať čistokrvnú arkádu s cieľom hlavne pobaviť hráča a nesimulovať presné podmienky v reále. To sa prejavuje hlavne v tom, že prakticky počas celého závodu budete držať tlačidlo plynu a pustíte ho iba v najostrejších zákrutách či ťažkých šikanách. Brzdu nebudete potrebovať prakticky vôbec, pretože väčšina ciest v meste je široká a málokedy sa ocitnete v nejakej naozaj úzkej uličke, auto navyše do zákrut dobrzďuje samo pomocou tzv. Auto Brake. Práve táto novinka sa mi v NFS: Undercover veľmi nepáčila, lebo sa mi zdalo, že niekedy auto brzdí až príliš a tým ma spomaľuje viac ako treba. Aj keď je hra arkádou, stále môžete úplne precítiť správanie vozidla, ktoré práve riadite. Každé auto má totiž svoj vlastný fyzikálny model a svoje typické chovanie, vďaka čomu získate s rozdielnym autom z hry úplne iný zážitok. Vo vysokých rýchlostiach si určite, podobne ako ja, obľúbite veľmi vierohodný pocit z rýchlosti, pričom hustá okolitá doprava len pridáva na intenzite tomuto adrenalínovému zážitku.




Jednou z noviniek, ktorú priniesli vývojári tento rok do Need for Speed: Undercover, je takzvaný Heroic Driving Engine. Pravdepodobne si pod týmto pojmom neviete predstaviť, o čo presne ide, aj keď je to úplne jednoduché – je to systém trikov a manévrov, ktoré môžete so svojím autom s trochou šikovnosti predviesť. Za triky ako napríklad 180°, 360°, 540°, J-Turn, Drift, Nitro Drift, Reverse Driving alebo Reverse Burnout získavate body, vďaka ktorým postupujete rýchlejšie kariérou, ale čo je najdôležitejšie, môžu vám výrazne pomôcť pri úniku pred políciou. Niektoré manévre sú pomerne jednoduché, iné vyžadujú chvíľu tréningu, pri každom z nich však využijete veľmi jemné a intuitívne ovládanie vozidla. Využiť sa dá napríklad aj novinka v podobe dvojitého stlačenia spiatočky, čo vyvolá automatickú jazdu vzad, pričom na ovládanie vozidla už stačí iba jedna ruka.




S Heroic Driving Enginom idú ruka v ruke aj zmeny v správaní hernej kamery. Na to, aby ste videli celé auto z ktoréhokoľvek uhlu, už nemusíte vyhľadávať žiadne špeciálne polohy ani pohyby. Stačí cúvaním auto natočiť a s trochou praxe ho ihneď uvidíte spredu. V hre sú 4 rôzne pohľady na auto – blízko za autom, ďaleko za autom, z nárazníku a z kapoty. Hlavne s posledným menovaným si užijete mnoho zábavy, ak sa v dôsledku poškodenia auta vaša kapota uvoľní a bude vo zvislej polohe. V týchto situáciách budete čakať ako na spasenie na to, kým povolí aj posledný spoj a kapota odletí kdesi do priestoru. U pohľadov na auto treba poznamenať, že v NFS: Undercover má každý pohľad svoje adekvátne zvukové spracovanie. Inak je počuť zvuk motora zozadu a inak spredu. Bohužiaľ, pohľadu z kokpitu vozidla sa ani tento rok nedočkáme.




Po ročnej pauze sa opäť v Need for Speed objavia policajti. Podobne ako v NFS: Most Wanted nám pôjdu po krku nielen vo free roame, ale aj počas závodov so súpermi. Zopár misií bude v NFS: Undercover aj za policajné jednotky, ale bohužiaľ nebude možné cestných pirátov zatýkať ako v NFS3: Hot Pursuit, cieľom bude iba zničiť ich auto agresívnym narážaním (čo je podľa mňa dosť úbohé oproti tomu aká ultimátna zábava bola za policajtov v NFS3). V multiplayeri si zase zahráme mód Cops & Robbers, ale ten spomeniem neskôr. Polícia v Tri-City má k dispozícii niekoľko rôznych typov vozidiel a ich nasadzovanie do akcie záleží na vašom leveli hľadanosti – Heate. Najprv do ulíc vyrazia mestskí policajti na Civic Cruiseroch, neskôr štátni na State Cruiseroch. Od levelu 3 po vás pôjdu Super State, čo sú Nissany GT-R, potom federáli na Porsche 911 a nakoniec aj federálne SUVy a policajná helikoptéra. Tá však nebude zhadzovať bomby ani nič podobné, iba vám sťaží možnosť úkrytu, keďže má skoro na všetky miesta dobrý výhľad.




Policajti v NFS: Undercover používajú najrôznejšie taktiky na chytenie zločinca – či už to sú obkľúčenia, nájazdy vo vysokej rýchlosti, cestné zátarasy alebo položenie ostnatých pásov na vozovku. Čím má vaše auto vyšší Heat, tým agresívnejší sú – avšak nikdy sa ich počet nevyšplhá nad 10 vozidiel a jednu helikoptéru. Každé policajné prenasledovanie tiež nebude trvať dlhšie ako približne 5 minút, čo je opatrenie proti polhodinovým naháňačkám známym z NFS: Most Wanted. Po meste je rozmiestnených mnoho tzv. Pursuit Breakerov, čo sú miesta, ktoré spomalia alebo úplne zastavia postup polície, a podobne ako v NFS: Most Wanted sú to hlavne benzínové pumpy alebo obrovské reklamné nápisy, ktoré vybuchnú, resp. zatarasia celú cestu. Ak vás polícia chytí 3-krát v rovnakom aute, máte smolu, lebo bude skonfiškované. Ak navyše nebudete mať žiadne ďalšie auto v garáži, hra pre vás končí úplne. Avšak znížiť level hľadanosti určitého vozidla je pomerne jednoduché – stačí zmeniť jeho vonkajší vzhľad.




NFS: Undercover ponúka okrem klasických závodov typu Circuit a Sprint aj slušnú dávku nových alebo inovovaných herných módov (daňou za to je absencia dragu a driftu). Tollbooth z Most Wanted sa do Undercoveru vrátil pod názvom Checkpoint. Ak neviete o čo sa jedná, pripomeniem, že vašou úlohou je prejsť vyznačeným bodom – checkpointom - v určitom časovom limite, pričom pri každom získate nejaké sekundy naviac. Z NFS: Underground 2 zase prišiel mód Outrun, kde musíte byť pred svojím súperom vo vedení aspoň jednu minútu a jazdiť môžete kdekoľvek po meste. V móde Cost to State máte za úlohu zničiť majetok v určitej hodnote, v Takedown zase musíte zničiť súperovo auto agresívnym narážaním. Žiadny z týchto módov sa ale nevyrovná hojne propagovanému Highway Battle, čo je súboj jeden proti jednému, v najvyšších rýchlostiach na diaľnici. Víťazom sa stane ten, kto sa dostane pred súpera aspoň na vzdialenosť 400 metrov (1000 ft), alebo ten, kto bude vo vedení po 75 sekundách, kedy závod končí. Musím povedať, že Highway Battle je skutočná namotávka a naozaj pri ňom tuhne krv v žilách, a to aj s pomalšími autami. Doprava na diaľnici je extrémne hustá, a pri náraze do dodávky či autobusu sa vaše auto nespomalí, ale rovno úplne zničí a závod v tom momente skončí. Intenzívny zážitok umocňuje neustály strach z toho, že sa niektoré z áut náhle preradí do iného pruhu...




Niet pochýb o tom, že kariéra je nedeliteľnou súčasťou každého Need for Speed. V NFS: Undercover začína mód kariéry výborne spracovaným introm v štýle hollywoodskych filmov, v priebehu ktorého čaká hráča prekvapenie: musí sa chopiť riadenia a unikať pred políciou. Po malom odskúšaní hry prichádzajú k slovu filmové sekvencie a uvedenie do deja. Na príbehovú líniu je v NFS: Undercover kladený veľký dôraz, celá kariéra je poprepletaná krátkymi filmami s profesionálnymi hercami, na čele ktorých stojí hollywoodska hviezda Maggie Q. Tá v hre stvárňuje tajnú agentku Chase Linh, ktorá vám pomáha infiltrovať sa v utajení do siete pouličných závodníkov a organizovaného zločinu. Tento hollywoodsky smer však už raz bol v NFS načrtnutý – len si spomeňme na seržanta Crossa a Miu z NFS: Most Wanted. Treba však poznamenať, že tam boli zábery natáčané pred zeleným plátnom a pozadie pridané v počítači, kdežto NFS: Undercover ponúka nefalšované zábery z reálnych interiérov a exteriérov.




Dohrať hru na 100% vám zaberie asi 25 hodín čistého času, z čoho približne polovicu tvorí samotná kariéra. Tá pozostáva z asi 200 eventov, väčšina z nich sú len klasické závody, ale občas narazíte aj na misiu v štýle GTA – doviezť auto na určené miesto bez poškodenia, prepraviť hľadanú osobu a pod. Veľa vecí je v kariére oproti minulým dielom zjednodušených – napríklad sa tu nenachádza žiadny safe house ani obchody so súčiastkami, a do garáže sa pristupuje výhradne cez menu. Závody taktiež môžete prijať prostredníctvom GPS mapy, alebo kdekoľvek vo free roame stlačením tlačidla. Za víťazstvá v závodoch získavate rešpekt a peniaze, tie ale môžete využiť iba na tuning alebo kúpu nového auta, nie však na opravy. Bohužiaľ, aj keď v NFS: Undercover je model poškodenia, ten nemá vplyv na výkon a po každom závode je auto zase ako nové. To je vec, ktorá mi na novom NFS prekáža, a myslím si, že opravy mali byť do hry zapracované, bez ohľadu na to, že sa jedná o arkádu.




Tohtoročný carlist obsahuje približne 55 vozidiel rozdelených do troch skupín, presne tak, ako sme na to v NFS zvyknutí – tuner, muscle a exotic. Každá skupina má svoje špecifické vlastnosti, napríklad exotické supersporty nemajú toľko možností tuningu ako autá z Ázie, pretože sú dosť rýchle už v základnom prevedení. Novinkou je rozdelenie áut do tzv. tierov, čiže výkonnostných skupín. To znamená, že slabé auto nebude môcť dosahovať také rýchlosti ako napríklad Veyron či CCX, aj keď bude vytuningované na maximum. Možnosti tuningu boli v NFS: Undercover dosť ochudobnené. Popri krídlach, kapotách a diskoch tu sú už iba 3 preddefinované body kity pre každé auto. Našťastie je stále prítomná funkcia autosculptu, takže si všetky časti môžete prispôsobiť podľa svojich predstáv pomocou najrôznejších posuvníkov. Ani čo sa týka výkonnostného tuningu nie sú možnosti príliš bohaté – pre každé auto existujú iba 3 balíčky upgradov a 5 tuningových nastavení motora (výkon/točivý moment), náhonu (akcelerácia/maximálna rýchlosť), podvozku (mäkký/tvrdý), dusíka (sila/výdrž) a priľnavosti pneumatík. Snáď jediného vylepšenia sa dočkali možnosti bodypaintu, kde si môžete zvoliť inú farbu pre každú časť vozidla. Vynilov je možné na jedno auto aplikovať maximálne 20, chýba tu však možnosť zrkadlového zobrazenia, preto ich treba dávať na každú stranu auta jednotlivo.




Ďalším sklamaním bol pre mňa multiplayer, ktorý obsahuje iba tri herné módy – Circuit, Sprint a Cops & Robbers. Posledný menovaný už bol viackrát predstavovaný, ale preistotu pripomeniem, o čo pôjde: hráči sa rozdelia do dvoch týmov, pričom zlodeji (robbers) sa snažia vyzdvihnúť zásielku peňazí na určenom mieste, a policajti (cops) sa im v tom snažia akýmkoľvek spôsobom zabrániť. Akonáhle vyprší čas, alebo sa zlodeji dostanú k peniazom, hráči si vymenia týmy za ktoré hrajú a všetko sa začína od začiatku. Trochu nepochopiteľná je pre mňa absencia multiplayerovej verzie výborného Highway Battle módu, dúfam ale, že do vydania ho tam vývojári z EA pridajú. Hry v multiplayeri budú rozdelené na skupiny ranked (bodované) a unranked (súkromné hry pre zábavu). V ranked hrách si iba zvolíte typ hry a systém sa vám pokúsi nájsť protivníka s čo najviac podobnými zručnosťami v závodení. Naopak súkromné unranked hry budú mať hosta, ktorý nastaví všetky parametre závodu. Maximálny počet hráčov v multiplayeri je až 8 hráčov, čo určite prispeje na zábave. Bohužiaľ, v NFS: Undercover chýba možnosť hry cez LAN. Hardcore hráčov ale iste poteší, že ich časy zo závodov budú môcť byť zaznamenané, podobne ako tomu bolo u ProStreet, v online rebríčkoch na EA.com – tzv. leaderboardoch. Naopak blueprinty, čo boli zdielateľné nastavenia tuningu, v NFS: Undercover nebudú.




Čo dodať na záver? Myslím, že 18. novembra na nás čaká riadna porcia zábavy. Keď sa pozrieme na fakty, je tu mnoho vecí, ktoré v hre chýbajú, často z veľmi nepochopiteľných príčin, napriek tomu som si ale hranie nového Need for Speed: Undercover náramne užíval a jeho návyková atmosféra ma príjemne prekvapila. Uvidíme, čo prinesú filmové sekvencie a hollywoodske poňatie hry. Mierne trhliny v multiplayeri a tuningu by sme mohli novému NFS prepáčiť výmenou za výborný Highway Battle mód, obrovský herný svet a nové možnosti v ovládaní a chovaní vozidiel. NFS: Undercover neprináša do série nič revolučné, ale pozornosť si od nás určite zaslúži.




» Diskusia k článku