Návšteva EA vo Vancouveri

Ako ste sa už mohli na NeedForSpeed.sk viackrát dočítať, koncom októbra 2008 som sa zúčastnil na komunitnom stretnutí, ktoré zorganizovalo EA pre niekoľkých zástupcov popredných svetových NFS fanstránok. Miestom konania tohto tzv. Community Eventu sa stalo mesto Vancouver v Kanade, teda samotné sídlo vývojového štúdia EA Black Box, ktoré má na svedomí všetky diely série počnúc NFS: Hot Pursuit 2 z roku 2002. V EA som si na vlastnej koži vyskúšal takmer finálnu verziu NFS: Undercover, a na základe mojich dojmov z hrania som spísal toto vyčerpávajúce hands-on preview. Nasledovný článok je určený pre tých, ktorých zaujíma, ako prebiehal celý výlet, ako to vyzerá vo Vancouveri a v samotnom EA, a akých ďalších prezentácií a diskusií som sa zúčastnil.




Pozvanie z EA prišlo približne začiatkom októbra prostredníctvom českej pobočky EA, kde patrí veľká vďaka hlavne Honzovi Pořízkovi za jeho ochotu a spoluprácu. No až do poslednej chvíle nebolo jasné, kedy, ako, a či vôbec do Vancouveru idem. Až v piatok 24. októbra, keď prišli letenky, to bolo definitívne: vyrážam hneď nasledujúci deň!




Cesta na druhý koniec sveta sa začala veľmi skoro ráno na bratislavskej Hlavnej stanici. Slnko ešte nebolo ani nad obzorom, a ja už som sedel vo vlaku, smer: Praha. Po necelých 4 hodinách dospávania vlak ukončil svoju cestu na pražských Holešoviciach, odkiaľ som sa prepravil na prvý terminál ruzynského letiska. Čas ubehol veľmi rýchlo, a tak som už okolo jednej hodiny sedel na palube lietadla. Práve vtedy som bol vďačný za to, že letím so spoločnosťou British Airways, pretože takmer všetky ostatné lety boli kvôli hustej hmle zmeškané, čo vytvorilo na bezpečnostných kontrolách pražského letiska pomerne nervóznu atmosféru.




Vďaka hodinovému časovému posunu vzad som už o 14. hodine vystupoval na nedávno otvorenom Termináli 5 londýnskeho letiska Heathrow. Nie nadarmo sa hovorí, že toto letisko je ako malé mesto, keďže na presun len v rámci samotného terminálu tam bolo vybudované vlastné podzemné metro. Nehovoriac o tom, aké masy ľudí sa tam pohybujú – no na druhej strane treba povedať, že stratiť sa na londýnskom letisku je prakticky nemožné, keďže na každom kroku stojí niekoľko zamestnancov, ktorí kontrolujú letenky a posielajú ľudí tým správnym smerom. Bezpečnostné kontroly tam už boli o poznanie prísnejšie ako v Prahe, ale keďže všetko prebehlo v poriadku, po chvíľke čakania som už nastupoval do Boeingu 747 Jumbo Jet, ktorý to mal namierené priamo na západné pobrežie Severnej Ameriky, do Vancouveru.




Obavy z toho, ako vydržím sedieť na jednom mieste v stiesnených podmienkach po dobu viac ako 9 hodín, sa našťastie nenaplnili: sedenie v uličke poskytovalo dostatok miesta na natiahnutie nôh, a navyše každý cestujúci mal pred sebou LCD obrazovku s výberom hudby či filmov na skrátenie dlhého letu (aj keď treba poznamenať, že nebolo veľmi z čoho vyberať: filmotéka zahrňovala najmä béčkové, alebo úplne nezaujímavé filmy). Po prílete do Vancouveru opäť zaúradoval časový posun 8 hodín dozadu, a tak bolo stále iba pol siedmej toho istého dňa! Úplne bezproblémovú cestu a výborný prvý dojem z Vancouveru narušilo iba nepríjemné stretnutie s kanadskými imigračnými úradníkmi, ktorí ma po desiatkach úplne zbytočných otázok a dôkladnom preverovaní len s veľkou nevôľou vpustili na kanadskú pôdu. Kvôli tomuto zdržaniu som zmeškal aj odchod limuzíny, ktorú pre mňa, podobne ako pre všetkých ostatných účastníkov, poslalo samotné EA. Vzal som si teda taxi, ktoré ma doviezlo rovno pred vchod do môjho hotela. Aké bolo moje prekvapenie, keď som zistil, že bývam rovno v 5-hviezdičkovom hoteli Sutton Place v samotnom srdci Vancouveru – vidieť, že EA si svojich hostí naozaj cení. Po tejto náročnej ceste som bol natoľko unavený, že som hneď zaspal.




Ďalší deň som sa ráno stretol s Jackom z českej fansite NFSGame.net a hneď sme sa vydali preskúmať krásy Vancouveru. Predsalen, program bol nabitý a náš pobyt v Kanade krátky, preto sme mali na prehliadku mesta prakticky iba jeden deň. Po výdatných raňajkách u Starbucks sme sa vybrali severným smerom, pretože sme chceli prísť až ku pobrežiu polostrova, na ktorom sa centrum Vancouveru rozkladá. Orientácia bola veľmi jednoduchá, pretože mesto pozostáva zo širokých bulvárov, ktoré tvoria pravouhlú sieť, čiže typické americké usporiadanie ulíc. Cestou sme narazili na parčík, ktorý sa z čista jasna objavil medzi mrakodrapmi, ktoré sú v meste nastavané jeden vedľa druhého. V tomto malom parku s fontánou sa nachádza olympijský monument v tvare veľkých digitálnych hodín, ktoré odpočítavajú presný čas do začatia XXI. zimných olympijských hier, ktoré sa budú konať práve vo Vancouveri v roku 2010.




Po príchode na okraj polostrova sme narazili na architektonicky veľmi zaujímavé kongresové centrum s názvom Canada Place, ktoré s trochou predstavivosti pripomína Operu v Sydney. Pri ňom sme náhodou objavili mrakodrap s logom, ktoré nám bolo hneď známe: bolo to sídlo EA, kam mali smerovať naše cesty aj ďalšie dni. Hneď o ulicu ďalej oproti EA sa nad Vancouverom vyníma 177 metrov vysoká budova vyhliadkovej plošiny Vancouver Lookout. Tá ponúka neuveriteľný 360° výhľad na celé mesto, obrovský prístav a neďaleké hory. Na základe odporúčania miestnych obyvateľov s ktorými som sedel v lietadle, naše ďalšie kroky viedli k nástupišťu Sea Busu, čo nebolo nič iné ako loď premávajúca pravidelne v polhodinových intervaloch medzi dvoma časťami Vancouveru, ktoré oddeľuje more. Tak sme sa dostali do kopcovitejšej časti mesta, kde sme sa autobusom prepravili k známej turistickej atrakcii s názvom Capilano Suspension Bridge, čo je 136 metrov dlhý most, ktorý na lanách visí nad riekou Capilano vo výške 70 metrov. Na ňom bolo pomerne zložité udržať rovnováhu, keďže sa rôzne hýbal nakláňal zo strany na stranu. V jeho okolí sa nachádza aj veľký národný park s nedotknutou prírodou a viac ako 1000-ročnými stromami, pričom niektoré z nich vyrástli už do výšky viac ako 60 metrov. Výlet do prírody teda naozaj stál za to.




To už bol ale čas vrátiť sa späť do ruchu veľkomesta, kde sme nastúpili do Sky Trainu, čo je veľmi zaujímavý prostriedok verejnej dopravy, ktorý doplňuje všade prítomné trolejbusy a autobusy. Jedná sa vladne o nadzemku, ktorá bola v centre zapustená pod zem a funguje tam ako metro. Zaujímavé na Sky Traine je však to, že je riadený automaticky počítačom, bez prítomnosti akéhokoľvek vodiča. Tak sme sa dopravili ku General Motor Place, domovu známeho NHL týmu Vancouver Canucks, odkiaľ sme sa vydali navštíviť miestnu štvrť Chinatown. Ani jeden z nás zatiaľ v žiadnom skutočnom Chinatowne nebol (odhliadnuc od toho v GTA), a preto sme zostali pomerne prekvapení, keď sme okrem Aziatov na každom kroku narážali na bezdomovcov a iné pochybné indivíduá. Niektorí dokonca zašli až tak ďaleko, že si rozložili uprostred chodníka stan, a tam bývali. Polícia je očividne v tomto smere vo Vancouveri bezmocná, zarážajúce však je, že táto štvrť je vlasne súčasťou centra mesta.




Vybrali sme sa teda napraviť si chuť do Pacific Centra, veľkého nákupného strediska neďaleko nášho hotela, a keďže po náročnom dni nám celkom vyhladlo, zakončili sme prehliadku mesta v klasickej americkej reštaurácii. Prvý hamburger bol natoľko dobrý, že som si rovno musel ísť kúpiť ďalší. Tieto hamburgery sa s tými našimi z McDonalds vôbec nedali porovnať. O šiestej sme sa prvýkrát stretli s ďalšími účastníkmi Community Eventu, a spoločne sme sa aj s organizátorom celého stretnutia, Andrew Collinsom z EA, vybrali do tentokrát už luxusnejšej reštaurácie s názvom Cactus Club. Tam sme sa navzájom zoznámili a príjemne sa pozhovárali, čím sme ukončili prvý deň vo Vancouveri.




Oficiálny program Community Eventu sa začal až v pondelok ráno. Skupinovo sme sa presunuli do sídla EA, ktoré sme náhodou s Jackom objavili už v nedeľu. Budova EA je pomerne dobre zabezpečená – predsalen okrem Need for Speed tu vznikajú aj hry zo sérií NHL, NBA Live, FIFA či Skate, a určite nie je v záujme EA, aby sa niečo dostalo von. Po registrácii na recepcii nás presunuli do konferenčnej miestnosti, kde sme sa naraňajkovali a mohlo sa začať. Aj pre nás však platil prísny zákaz fotografovať či filmovať akékoľvek in-game zábery. Celé osadenstvo Community Eventu tvorilo 12 ľudí: ja z NeedForSpeed.sk, Jack z NFSGame.net, Shocker z NFS-Planet.de, Bojan z NFSUnlimited.net, Sinister ako zástupca NFSCars.net, dvaja redaktori z NFSUndercover.nl, ďalej po jednom človeku z NFS-Mania.com, NFSCup.pl, EA Forums a EA Poland, a jeden fotograf z francúzskeho herného magazínu.




Ako prvý sa nám predstavil človek od fyzikálneho modelu. Názorne nám v hre ukázal, ako so svojím týmom tento rok vylepšili ovládanie a priniesli do hry Heroic Driving Engine, teda súbor trikov a manévrov (360°, 540°, J-Turn, Reverse Burnout a ďalšie), ktoré okrem toho, že lahodia oku, vám môžu pomôcť zbaviť sa dotieravej polície. Ďalej predviedol, ako môžete v NFS: Undercover vidieť svoje auto z ktoréhokoľvek uhlu, bez nutnosti robiť nejaké špeciálne pohyby – stačí iba trochu praxe pri cúvaní. Okrem toho ukázal, ako má každé auto svoj vlastný fyzikálny model, ktorý presne vystihuje jeho charakteristiky, a s každým vozidlom teda dostanete úplne iný zážitok z jazdy. Podľa jeho slov trvá dopilovanie fyziky pre každé jednotlivé auto celý rok, pričom úzko spolupracujú s výrobcom, ktorý pri nastavovaní špecifík ukazuje vývojárom správny smer.




Hneď po ňom prišiel človek, ktorý má na starosti v NFS policajtov a herné módy. Ukázal nám jednotlivé policajné jednotky, teda Civic Cruiser, State Cruiser, Super State (Nissan GT-R), federálov (Porsche 911 a SUV) a nakoniec aj helikoptéru. Na otázku, či budeme v NFS: Undercover zatýkať zločincov tak ako v NFS3: Hot Pursuit, však bohužiaľ odpovedal záporne. Potom nám predviedol nový herný mód a hlavný ťahák NFS: Undercover – Highway Battle. Na adresu tohto módu nešetril chválou, a jeho slová sa potvrdili, keď sme si ho mohli vyskúšať na vlastnej koži.




Po malom občerstvení k nám zavítal developer, ktorý sa v NFS: Undercover stará o multiplayer. Nový multiplayerový mód Cops & Robbers síce nepredviedol, ale popísal nám, akých vylepšení sa dočkalo herné lobby (viac miesta pre chat, hlasovanie za vykopnutie hráča a pod.). Okrem toho predstavil aj systém rebríčkov – leaderboardov na EA.com, kde sa budú môcť hráči navzájom prekonávať v časových rekordoch. Bohužiaľ potvrdil, že v NFS: Undercover nebude možnosť hrať cez LAN, ani zdieľať blueprinty.




Ako posledný prišiel človek, ktorý má na svedomí vývoj novej stránky NeedForSpeed.com, ktorá bude spustená tesne po vydaní NFS: Undercover. Okrem najnovšej časti bude samozrejme zahrňovať aj informácie k starším dielom série, bude viac komunitne zameraná a súčasťou bude aj developerský blog. Taktiež načrtol možnosti užšej spolupráce medzi fanstránkami a oficiálnou stránkou NFS.




Po stretnutí s developermi nasledoval približne 5 hodinový gaming session, kde sme mali možnosť hrať takmer dokončenú verziu NFS: Undercover na konzolách Playstation 3 a Xbox 360. Ja som väčšinu času sedel za PS3, ale ku koncu sme sa nachvíľu vystriedali, aby mal každý možnosť objektívne zhodnotiť hru na oboch platformách. PC tu bohužiaľ chýbalo. Moje dojmy z hrania si môžete prečítať v už spomínanom hands-on preview.




Prvý deň v EA zakončil malý turnaj v Highway Battli, ktorého sa okrem nás dvanástich hostí zúčastnil aj hostiteľ Andrew a admin NFS.com. Kto tento turnaj vyhral si už asi nespomeniem (myslím, že jeden z Holanďanov, ale ruku do ohňa by som za to nedal), každopádne o zábavu bolo postarané. Večer sme sa všetci zišli v miestnej reštaurácii Steamworks, čo bola zároveň aj piváreň, kde sme pri dobrom jedle prediskutovali svoje pocity z nového Need for Speed.




Posledný deň vo Vancouveri začal opäť v sídle EA, kde nás však čakal úplne iný program ako predchádzajúci deň. Zatiaľ čo v pondelok rozprávali prevažne vývojári, v utorok bol rad na nás: povedať, ako sa nám páčilo NFS: Undercover, čo nás prekvapilo, čo nám chýbalo, čo sa nám nepáčilo a pod. Po tom, ako každý vyjadril svoje pocity, prišla na rad ďalšia otázka: čo by sme my, ako aj fanúšikovia NFS, ktorých zastupujeme, chceli vidieť v ďalších dieloch NFS? Padali mnohé inovatívne nápady, niektoré som vývojárom posunul aj z diskusie na NeedForSpeed.sk. Tí pozorne počúvali a zapisovali si každú novú myšlienku. Aké presne návrhy padali, a ktoré z nich majú šancu sa objaviť v budúcnosti v NFS však prezradiť nemôžem, ak si ale vývojári zoberú aspoň niektoré z nich k srdcu, máme sa naozaj na čo tešiť!




Touto diskusiou sa skončila oficiálna časť tohtoročného Community Eventu, a nám už po návšteve firemného obchodu EA nezostávalo nič iné, len sa navzájom rozlúčiť, pretože niektorí odlietali domov už poobede. Keďže moje lietadlo letelo až o desiatej večer, mal som ešte pol dňa voľno. Urobil som teda nejaké nákupy, poprechádzal sa po meste (na nejaké väčšie výlety, napr. do Stanley Parku, ktorý sme nestihli v nedeľu, mi už bohužiaľ naozaj nezostávala sila) a okolo siedmej som už vyrážal na letisko spolu so Shockerom z NFS-Planet.de, s ktorým som mal spoločný let do Londýna. Na vancouverskom letisku nás ale čakalo nemilé prekvapenie v podobe dvojhodinového meškania letu, našťastie tam ale bol všade zadarmo prístup na internet, a tak sme stihli popridávať nejaké novinky na web. Navyše sme stretli aj ďalších ľudí z Community Eventu, ktorí mali letieť už podvečer, avšak ich lety nabrali mnohohodinové meškanie.




Tesne po polnoci miestneho času sme sa odlepili zo zeme, a mohli sme sa poslednýkrát pozrieť na nádherný Vancouver. Pilot nášho lietadla zvolil vyššiu letovú rýchlosť a tak sme do Londýna prileteli takmer načas, okolo 14. hodiny miestneho času. Aj tak nás ale čakalo 5-hodinové čakanie na prípoj, tu sme sa už ale vybrali každý iným smerom, ja do Prahy a Shocker do Viedne. V Prahe ma opäť privítala hustá hmla a okrem nej aj ďalšie prekvapenie v podobe teploty 3 °C. Našťastie vlak do Bratislavy už bol pristavený na nástupišti, a tak som si ľahol do kupé a vychutnal si pohodlnú a ničím nerušenú jazdu nočným rýchlikom. Ráno som videl ľudí ako sa ponáhľajú do práce, ja som ale išiel domov a s plnou hlavou zážitkov a nových skúseností som zaspal. Tohtoročný Community Event teda nemôžem zhodnotiť iným slovom ako „perfektný.“




» Diskusia k článku